M.M.Hodža bol vedľa Štúra a Hurbana naším najvýznamnejším štúrovským publicistom a politikom. Hodža bol nielen reformátorom pravopisu, ale i horlivým zástancom a propagátorom slovenčiny, ako to dokazuje práve spis Dobruo slovo, ktoré je vedľa Štúrovho Nárečia slovenského silným manifestom slovenského jazyka. Hodža pre svoj vek a postavenie v národe bol akýmsi spojovacím článkom medzi staršou generáciou a Štúrovcami. Valné zhromaždenie Tatrína r. 1846, poverilo Hodžu, aby proti útokom na slovenčinu napísal spis - v podobe listu k národu slovenskému - Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo je práve týmto manifestom. V prvej časti opisuje Hodža pod vplyvom Kollárovho učenia o humanitnom programe Slovanstva vlastnosti slovenského národa, v druhej časti odpovedá na Kollárove útoky proti slovenčine a vyhlasuje: -Alebo bude Slovák pri slovenčine pre všetky literatúry slovenské niečo: alebo pri češtine nebude ani pre Čechov ani pre seba nič-.