Mappa Generalis Regni Hungariae partiumque adnexarum Croatiae, Slavoniae et Confiniorum Militarium Magni item Principatus Transylvaniae geometricis partium dimensionibus, recentissimisque astronomicis observationibus superstructa, adjectis finibus Provinciarum Bukovinae, Galliciae, Silesiae, Austriae, Styriae, Carinthiae, Carnioliae, Dalmatiae, Bosniae, Serviae, Valachiae, et Moldaviae Quam honoribus Serenissimi Principis Regii Josephi Archiducis Palatini dedicat Pesthini

Vzácne a kompletné prvé vydanie. Lipského mapa Uhorska je prvou modernou mapu Uhorska. Ján Lipský pôvodom z Sedličnej, okres Trenčín, bol vojenským dôstojníkom cisárskej armády a známym slovenským kartografom (udáva sa, že po Mikovínym najvýznamnejším). Na mape začal pracovať od roku 1795 kompletizáciou materiálu, ktorý dopĺňal o kartografické výstupy z fondov Uhorskej komory a Kráľovskej miestodržiteľskej rady, ako i archívy významných grófov. Musel sa popasovať s problémami nejednotnej mierky, spôsobom zobrazovania a mapovania, zakreslenia detailov a vytvoriť jednu mapu so sieťou pevných bodov. Pri tvorbe mu pomáhali významní doboví zememerači, astronómovia (J. U. Seetzen, F. X. von Zach a J. Pasquich) i stoliční zememerači kráľovstva. Lipského mapa Uhorska je prvou mapou tejto krajiny, pri ktorej poznáme projekciu (t.j. zobrazenie. Prienikovými rovnobežkami sa stali 40o a 50o severnej šírky, stredná mala hodnotu 47o. Základným (stredným) poludníkom sa stal meridián ostrova Ferro (Hierro) 30o 10´ východnej dĺžky situovaný západne od Greenwicha.). Jej hlavný význam spočíva v bohatom topografickom obsahu a jej presnosti. Mnohé neskoršie mapové diela sa snažili ju predčiť, ale nedosahovali jej úroveň. Mapa vychádzala od mája 1804 do roku 1808 v štvormesačných intervaloch, spolu vyšlo dvanásť listov, ktorú zozbierať bolo zberateľským a vlasteneckým činom. Okrem mapy vyšiel v roku 1808 aj register pod názvom Repertorium, ktorý obsahoval 39 500 hesiel (v abecednom poradí zostavené názvy obcí, kót, vodných tokov, rybníkov, polí, mlynov, manufaktúr a pod., spracovaný podľa jednotlivých stolíc a to v latinskom, nemeckom a maďarskom jazyku). Mapa je v mierke 1: 480 000 (mierka je uvedená v deviatich rozličných dĺžkových mierach), rozmer: 220cm × 145 cm. Topografiu ryl bratislavský rodák G. Prixner, názvopis F. Karacs z Debrecína. Už v roku 1809 bola dodatočne vytlačená, neskôr vydaná vo viacerých vydaniach - v pôvodnom i prepracovanom - menšej mierky tzv. "Malý Lipský".