Generál mrtvé armády

Román presláveného albánskeho autora je venovaný vojnovému utrpeniu vo svetle ľudskej pamäti. Námetom románu (1963) je výprava talianskeho generála do Albánska dvadsať rokov po konci 2. svetovej vojny. Prišiel, aby tu vykopával z hrobov padlých talianskych vojakov, ktorí mali byť pietne pochovaní v Taliansku. Generál, ktorý odchádzal s hrdosťou nad armádou svojej vlasti, postupne poznáva, že nie je na čo byť hrdý a že aj druhá strana mala svoje dôvody na boj. Román sa stretol v samotnom Albánsku s rozpakmi, neprekvapovala téma, ale postoj, ktorý autor zaujal k bojujúcim stranám. Nevyjadroval nenávisť k nepriateľovi, nezatracoval, vyslovil iba smútok nad utrpením, ktoré vojna prináša všetkým. Ismail Kadare pre svoju svetovú slávu (román bol preložený do 30 jazykov) požíval trochu výlučné postavenie, nikdy však nebol prisluhovačom režimu, hoci Enver Hodža, ktorý podporoval úspešných spisovateľov, Kadarove záujmy chránil. Kadare otvoril cestu literatúre, ktorá nech skryto alebo otvorene reflektuje problematiku človeka deptaného totalitnými systémami.