[Obraz nového Uhorska] Imago antiquae (nova) Hungariae, repraesentans terras, adventus, et res gestas gentis Hunnicae

objednávkový kód	0086151
vydavateľ	Academicis Soc. Jesu, Cassoviae
rok	1766
jazyk	latinský
druh väzby	Dobová kožená
obálka
počet strán	[8] l.+409+[11] l.+[3] l.+240+[8] l.
anotácia	Košické vydanie pravdepodobne z roku 1766. Timon (jezuita, polyhistor, historik) sa označuje za zakladateľa modernej kritickej uhorskej historiografie. Systematicky zbieral listiny, listy a naračné pramene k uhorským dejinám, ktoré spracoval a vydal vo viacerých dielach, no ich značná časť ostala v rukopisoch, ktoré zas využili ďalší historici. Jeho národné povedomie sa najvýraznejšie prejavilo v tomto diele, kde podal dejiny Panónie až do príchodu Maďarov. Tu vytvoril prvú "uhorskú" koncepciu slovenských dejín. Všetkým pravekým obyvateľom a národom Panónie, ktorej názov odvodzoval od slova pán, pripisoval slovanský pôvod. Cyrilovi a Metodovi, ako i Svätoplukovi venoval samostatné kapitoly, pričom postavenie Slovákov vo Veľkomoravskej ríši predstavil tak, ako keby si Moravanie, od Slovákov "odlišní jazykom i mravmi", boli Slovákov násilím podmanili. Maďari podľa Timona neporazili Slovákov, ale Moravanov. So Slovákmi utvorili spoločný štát na základe dohody. Timon je tvorcom tzv. zmluvnej teórie ako protiváhy tzv. podmaniteľskej teórie. Zmluvná teória slúžila ešte v 30. rokoch 19. stor. na obranu politickej rovnoprávnosti Slovákov v Uhorsku. V tomto diele sú položené základy prvej koncepcie slovenských národných dejín, ktoré sa vo svojom období stali učebnicou dejepisu a zemepisu v Uhorsku a snažil sa ním dokázať, že Slováci obývali územie Uhorska dávno pred príchodom Maďarov. Obsahuje obe knihy Imago antiqua aj Imago nova Hungariae druha vydaná v roku 1734. Ref. lit.: Rizner VI., s. 28, 5.
stav	dobrý, fľaky na listoch, väzba mierne ošúchaná
veľkosť	8° Oktavo
ilustrátor	neuvedené
typ	kniha
edícia	neuvedené
prvé vydanie
podpis
DPH	10 %
kategórie	História \| Slovenská história Staré tlače a 19. storočie \| Staré tlače